JESEŇ - ENERGIA ELEMENTU KOV
Na jeseň sa o sebe dozvedáme možno viac ako v ktoromkoľvek inom ročnom období. Príroda nás poučuje o našich vlastných cykloch tvorenia a púšťania - stromy na jeseň nezdržiavajú tvrdohlavo svoje listy, koľkí z nás napriek tomu vzdorujú cyklu a držia sa toho, čo sme vyprodukovali alebo zhromaždili - tie rozpadnuté listy, tú starú negativitu? Jeseň nás inšpiruje opustiť veci, myšlienky a postoje, ktoré nám už neslúžia, ba dokonca nás môžu brzdiť v rozvoji. Energia tejto sezóny, viac ako ktorákoľvek iná, podporuje naše zbavovanie sa odpadu, starého a zatuchnutého v našom živote, zanecháva nás vnímavých k čistému a novému a dáva nám víziu, kto sme vo svojej podstate. Jeseň je obdobím živlu Kov (alebo vzduch). Smútok je emóciou tohto prvku. Všetci zažívame nejakú stratu a v tomto čase primerane pociťujeme smútok. Smútok nás očisťuje od toho, čo už v našom živote nie je potrebné. Nie náhodou je Pamiatka zosnulých práve v tomto čase, nie náhodou sa máme zbavovať emócií a očisťovať, aby sme s príchodom Zimného slnovratu prešli do nového cyklu.
Hrubé črevo, jeden z dvoch orgánov v kovovom prvku, má za úlohu vylučovať z nášho tela nepotrebné alebo toxické látky. Ale nie sme iba fyzické telá. Pomyslite na každodenný nápor "odpadkov" namierených na našu myseľ a nášho ducha. Potrebujeme eliminovať mentálne a duchovné odpadky, aby sa naša myseľ nestala toxickou. V tejto sezóne ide ale o viac ako len "nechať ísť" - je to tiež čas, aby ste sa chopili čistého. Vzduch na jeseň naberá novú ostrosť. Pomyslite na to, ako sa zobudíte vo svieži jesenný deň a naplníte pľúca čistým, chladným jesenným vzduchom. Pľúca, ďalší orgán obsiahnutý v kovovom prvku, nám umožňuje prijímať čisté, nové. Poskytuje nám inšpiráciu dychom čerstvého vzduchu. Pľúca a Hrubé črevo spolupracujú ako tím, pričom jeden prijíma čisté, druhý eliminuje odpad. Ak by tieto orgány nedokázali vykonávať svoju prácu, predstavte si, čo by nastalo... Čo sa však stane s našou mysľou a duchom, ak sa neustále hromadí odpad a my nedokážeme prijať čistotu? Namiesto pokoja a inšpirácie, spontánnosti a sviežosti cítime depresiu, tvrdohlavosť (neschopnosť "pustiť"), izoláciu, negativitu. Vo všetkom vidíme temnú stránku, všetko by sa mohlo pokaziť, sme preplnený smútkom a pochybnosťami.